Atletická ortéza na členok

Vyvrtnutie členku je veľmi časté športové zranenie, ktoré predstavuje približne 75 % všetkých zranení členku. Najčastejšie je zranenie spôsobené nadmernou rotáciou prstov smerom dovnútra pri dopadaní na vonkajšiu stranu chodidla. Relatívne tenké bočné kolaterálne väzy členku sú najviac náchylné na zranenie. Poranenie hrubších mediálnych kolaterálnych väzov je relatívne zriedkavé a predstavuje iba 5 % - 10 % vyvrtnutia členku.

V závislosti od závažnosti poranenia môžu byť väzy natiahnuté a roztrhnuté, čo vedie k chronickej nestabilite členku. Príznaky sa pohybujú od miernych až po ťažké. Väčšina prípadov je spojená s anamnézou náhlej traumy, ako je krútenie alebo rotácia. Symptómy zahŕňajú predovšetkým bolesť na laterálnej strane členka, často sprevádzanú opuchom a dokonca ekchymózou pozdĺž mediálneho a laterálneho okraja chodidla.

Ťažké poranenia môžu mať za následok roztrhnutie laterálnej kapsuly členku, zlomeniny členku a syndesmotické separácie. Vyvrtnutie členku najčastejšie poškodzuje bočné kolaterálne väzy, vrátane predného talofibulárneho väzu, kalkaneofibulárneho väzu a zadného talofibulárneho väzu. Z troch väzov hrá predný talofibulárny väz najväčšiu úlohu a je najnáchylnejší na zranenie.

Ak dôjde aj k poškodeniu kalkaneofibulárnych a zadných talofibulárnych väzov, či dokonca k natrhnutiu kĺbového puzdra, stav je vážnejší a môže ľahko viesť k laxnosti kĺbov až chronickej nestabilite. Ak dôjde aj k poškodeniu šliach, kostí alebo aj iných mäkkých tkanív, je potrebná ďalšia diagnostika.

Ťažké vyvrtnutia členku vyžadujú okamžitú lekársku pomoc a konzultáciu so špecialistom na športové zranenia. Röntgenové lúče, magnetická rezonancia a ultrazvuk sa môžu použiť na určenie rozsahu poranenia a na určenie toho, či je potrebná artroskopická operácia.