Mini hokejové puky

V roku 1909 sa vo francúzskom Chamonix zišiel druhý kongres Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Zhromaždenie zjednotilo pravidlá a rozhodlo sa každoročne od roku 1910 organizovať majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji.

Úvodné majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji sa konali v roku 1910 a zúčastnili sa na nich tímy z Veľkej Británie, Nemecka, Belgicka a Švajčiarska. Prvenstvo si napokon vybojovala Veľká Británia. Vďaka tomuto turnaju si ľadový hokej rýchlo získal popularitu v celej Európe.

V roku 1912 bola Kanadská národná hokejová asociácia priekopníkom formátu pre šesť hráčov-, ktorý Medzinárodná hokejová federácia používa dodnes.

V roku 1916 sa v Clevelande v severnom Ohiu v USA konal úvodný medzinárodný ženský hokejový turnaj, na ktorom sa predstavili tímy zo Spojených štátov a Kanady.

V roku 1917 bola v Kanade založená National Hockey League.

V roku 1920 debutoval ľadový hokej na letných olympijských hrách. Tento turnaj bol neskôr uznaný ako inauguračný svetový šampionát v ľadovom hokeji, čo výrazne posunulo vpred globálny rozvoj tohto športu. Od 20. do 30. apríla toho istého roku športovci zo siedmich krajín – Kanady, Spojených štátov amerických, Švédska, Československa, Švajčiarska, Belgicka a Francúzska – súťažili na olympijskom podujatí v ľadovom hokeji, ktoré sa konalo v belgických Antverpách. V tom čase sa európsky ľadový hokej, ktorý sa vyvinul z „bandy“, vyznačoval úplne iným štýlom hry ako jeho severoamerický náprotivok. Oba európske tímy utrpeli ťažké prehry s Kanadou a Spojenými štátmi. Tento turnaj bol neskôr uznaný ako inauguračný svetový šampionát v ľadovom hokeji.

V roku 1924 bol ľadový hokej zaradený medzi zimné olympijské hry. Vo francúzskom Chamonix sa konali úvodné zimné hry. Kanadský tím opäť ovládol všetky európske strany s drvivou prevahou a zabezpečil si prvú zlatú olympijskú medailu v ľadovom hokeji.

Od roku 1924 do roku 1952 získal zlaté medaily na zimných olympijských hrách a majstrovstvách sveta takmer výlučne kanadský tím.